Prosinec 2017

Na hrane dobra a zla

6. prosince 2017 v 20:53 | Mea |  Krátke poviedky
Nabila a pritisla hlaveň zbrane o jeho čelo.

On na ňu bezmocne vyvaľoval oči. Kľačal na kolenách a mal ruky zviazané za chrbtom. Keď ho konečne chytila nebránil sa. Pokojne sa nechal zviazať, odsúdil sa na smrť. Bola zmätená jeho konaním, ale nenamietala. Načo by, jej to bolo? Naháňala ho už tri roky. Teraz ho konečne má.

Konečne po troch rokoch dosiahne pomstu. To, po čom túžila najviac. On jej zobral všetko. Hnusne ju zradil, oklamal. A ona sa ani neodzvedela dôvod prečo to urobil. Bol to tajnostkár. Svoje tajomstvá si nechával pre seba, nemienil sa podeliť. Ani len s ňou. Aj teraz jej odmieta povedať dôvod prečo jej to spôsobil, prečo jej ublížil.

Vedel že prehral, zaslúži si to. Zaslúži si pocítiť bolesť, bolesť ktorú dal jej pocítiť. Unikal jej tri roky, teraz sa nechal chytiť. Nemohol takto pokračovať. Bol, akoby zaseknutý na jednom mieste, neschopný sa pohnúť ďalej, preniesť sa cez to. Vedel že týmto spravil krok dopredu, jeho posledný krok. Spravil správne. Teraz je to na nej.

Váhala. Mala s ním tie najlepšie spomienky, ale všekty zatienila jedna temná. Tá v ktorej jej zobral všetko. Všetko čo milovala, zobral jej aj seba samého. Bola presvedčená že si zaslúži trpieť, zaslúži si zomrieť. Ale, nezaslúžime si všetci zomrieť? My ľudia, sme odporní a zlí. Zalúžime si to najhoršie utrpnenie, ale predsa si tu žijeme na zemi a užívame si život. Bolo by lepšie keby sme sa všetci pominuli, neničili čo nám zostalo. Lenže na to sa príliš bojíme.

Bojíme sa veľa vecí. Ale, každý inej. Pretože každý má inú predstvau o strachu. O tom čo je najhoršie, o tom čo najviac bolí. Strach len tak nezmizne, neodoženieme ho. Strach musíme prijať, zmieriť sa s tým. Lebo ak, to neurobím pomaly nás zožerie zaživa. A to už len bude utrpenie.

Položila ukazovák na spúšť. Len pred chvíľou bola rozhodnutá že ho zabije, že mu dopraje utrpenie ktoré on dopral jej. Lenže teraz si už vôbec nebola istá. Balancovala na strane dobra a zla.

Naše rozhodnutia nás robia dobrými, alebo zlými. Teraz je to na nej. Ako sa len rozhodne? Zlo je lákavé a dobro podradné. Nič nie je čisté. Jedno bez druhého nemôžu žiť. On bol zlý a ona tá dobrá, predsa sa milovali. No, neskončilo to najlepšie.

Je dobrou, alebou zlou? Je hrdinom, alebo zloduchom? Hranica medzi dobrom a zlom je veľmi tenká, je ľahké ju prekročiť, ale je ťažké sa potom vrátiť naspäť.

V tej chvíli sa rozhodla. Svoje rozhodnutie považovala za dobré, možno také nebolo, možno bolo. Je ťažké rozoznať ten rozdiel. Vedela že to bude ľutovať.

Nadýchla sa a stlačila spúšť. Guľka v momente vyletela a prešla jeho čelom. Jeho bezvládne telo padlo na zem. Zachytila ho a zobrala si ho do náručia.

"Teraz mi už nespôsobíš bolesť," zašepkala do ticha.